Stretnutie vodcov zboru a planovanie

V utorok sme mali stretnutie, ktore by sme doma asi nazvali stretnutie rozsireneho starsovstva. Je zaciatok roka a bolo dobre stretnut sa a cely vecer sa venovat strategii, motivacii a modlitbam pre nas zbor. Nas kazatel je velmi zatazeny na planovanie a viziu, co mi pravdu povediac nejako nikdy neslo. Vzdy som citila, ze mi (nam ako zboru) chyba nejaky jasny smer, vizia, kde chceme byt o pat rokov. Takze jedna z veci, ktoremu sa tu ucim ohladom sluzby je strategicke planovanie.

Nas zbor ma niekolko zabehanych sluzieb, ktorych vodcovia sme s v utorok stretli. Najskor sme sa venovali celkovej strategii pre zbor, ktora sa odvija nasledovne. V rokuu 2007 bolo nasim cielom zviditelnit zbor v komunite Greenhithe, v roku 2008 sme mali v plane rozsirit nas vplyv a posobenie v komunite. Pre tento rok je planom sustredit sa na modlitebny zivot zboru a nadobudnut moc skrze modlitby - ako dolezita sucast rastu. Okrem toho ma zbor naplanovany rocny rast o 30%, ktory sa vdaka Bohu naplni, ba aj prekona, rok co rok. Pan pridava novych clenov a zachranuje ludi v nasom okoli.

Podla teorii zakladania zborov vraj je najlepsim casom zalozenia dalsej "pobocky" zboru, alebo dcersky zbor v rozpati 50-120 clenov. Aj nas zbor sa preto rozhodol, ze v tomto roku zacneme s vecernym zhromazdenim na novej lokacii na North Shore. Je to obdobie nadsenia a ocakavania, aj ked samozrejme sa vzdy najdu taki, ktori su proti, alebo ktori sa nechcu zucastnit podobnej veci. Ale takych nas Boh stvoril. Nie su vsetci vizionari (nastastie, hehe). V kazdom pripade je to pre mna zaujimava skusenost - vidiet, zazit zakladanie zboru v akcii. Niezeby som z toho nemala zapocet, ci mozno aj skusku (?) na skole... ale toto je ine. Pred piatimi rokmi sa zalozil nas zbor v Greenhithe a uz prechadzame do fazy rozdelenia a sirenia nasho vplyvu.

Po planovani sme si dali spolocnu veceru a presunuli sa do obyvacky pozriet si motivacnu prednasku z Global Leadership Summit. Bola to prednaska o tom, ako mat a ako si zachovat "to", co zbory cini uspesnymi a rastucimi. Zadefinovat to "to" je dost tazke, nejde iba o pritomnost Ducha svateho. Konkluzia by bola mozno "schopnost alebo mozno ochota byt napojeny na Boha a schopnost rozlisenia jeho vole, jeho smernic a pozehnania". Neviem, ci je to teraz jasnejsie ... ale asi vsetci, ktori sme uz mali na starosti a zodpovednosti nejaku sluzbu alebo cely zbor, to asi chapeme. niekedy o tom napisem cely post, lebo si myslim, ze to moze posluzit aj inym sluzobnikom.

Perspektiva

Rok 2009 je v nasom zbore rokom modlitby. A tento rok sa skutocne zacal s enormnymi tazkostami a pripadmi, ktore nas masivne tlacili na kolena. Uplne prvym pripadom bol samozrejme efekt globalnej krizy na pracovny trh Noveho Zelandu. Ludia rad-radom stracaju pracu a nijako nemozu najst dalsiu. Aky je dovod? Ja nie som ani ekonom, ani psycholog, ale osobne si myslim, ze je to nasledkom novozeldskej paniky, ak nie hysterie ohladom globalnej recesie. Predsa sa nemoze z jedneho tyzdna na druhy zastavit kazda stavba, obnova infrastruktury - a to bez varovnych signalov, nejakej predohry.

Dalsia udalost asi tyzden po Novom roku bola takmer tragicka nehoda kazatelskej rodiny. Kazatel so synmi a este jednou rodinou zasli do hor na jednodnovy vylet. Chalani si vybrali tazsiu trasu, tazke sa traja vybrali po skalach, kym kazatel s mladsim synom a otcom hostujuceho studenta isli kluatejsou a lahsou trasou. Zrazu sa po svahu zvalil obrovsky kus skaly. Reuben, ktory isiel prvy sa len bezmocne prizeral, ako skala pada vedla neho, odrazi sa a dopadne priamo na hlavu jeho starsieho brata. Aby som skratila katastrofalny pribeh, Tom prezil vdaka Boziemu zazraku. Ma desnu frakturu lebky, otras mozgu, narazil si krcnu chrbticu, ale prezil to. Neurogchirurg nechapavo stal pri jeho posteli a krutil hlavou: nechape, ako Tom nema ziadne poskodenie mozgu, paralyzu ci ine, zial, bezne nasledky takychto nehod.
Ale Tom vie. Iba dva dni predtym odovzdal znovu svoj zivot Bohu (na mladeznickom tabore) a rozhodol sa pre misionarsku sluzbu. To Boh poslal svojich ucenikov, horolezcov z Aljasky, prave na ten svah do blizkosti Toma, aby poculi jeho vykriky a postarali sa onho, kym mohol bezpecne pristat vrtulnik Horskej sluzby.
Shore Grace, nas zbor, ihned bol na kolenach, pokryval celu rodinu, Toma, chalanov, horsku sluzbu i lekarsky personal svojimi modlitbami - a prezili sme vzacny Bozi pokoj a zazrak.

Od tej chvile sa vsetci pozerame do noveho roka s ocakavanim na velke Bozie veci a vsetko vidime z novej perspektivy: z Bozej.

... videl som pod slnkom (Kaz 3:16)

Kniha Kazateľ (Stará zmluva) je pre mňa zvlášť blízka. Najskôr kvôli svojej triezvosti a reálnemu pohľadu na svet. Momentálne je pre mňa aj živobitím, keďže o nej píšem svoj doktorát.

Tento blog je však nie len o ňom a nie len o mne. Ako kazateľka, ktorá sa na určitý čas "zastavila" na Novom zélande, samozrejme pozorujem krajinu, ľudí a dianie okolo seba. Preto je tento blog aj o tejto krajine a o veciach, ktoré tu prežívame. Na rozdiel od nášho rodinného blogu tu však ide o iný rozmer - duchovný? subjektívny? postrehy viery? Uvidíme. Boh nás poslal na toto miesto nie náhodou. Prežívame tu jeho blízkosť, vedenie a ochranu zreteľnejšie ako kedykoľvek a kdekoľvek predtým. Tento blog je mojou reflexiou toho, čo som videla pod slnkom...