Perspektiva

Rok 2009 je v nasom zbore rokom modlitby. A tento rok sa skutocne zacal s enormnymi tazkostami a pripadmi, ktore nas masivne tlacili na kolena. Uplne prvym pripadom bol samozrejme efekt globalnej krizy na pracovny trh Noveho Zelandu. Ludia rad-radom stracaju pracu a nijako nemozu najst dalsiu. Aky je dovod? Ja nie som ani ekonom, ani psycholog, ale osobne si myslim, ze je to nasledkom novozeldskej paniky, ak nie hysterie ohladom globalnej recesie. Predsa sa nemoze z jedneho tyzdna na druhy zastavit kazda stavba, obnova infrastruktury - a to bez varovnych signalov, nejakej predohry.

Dalsia udalost asi tyzden po Novom roku bola takmer tragicka nehoda kazatelskej rodiny. Kazatel so synmi a este jednou rodinou zasli do hor na jednodnovy vylet. Chalani si vybrali tazsiu trasu, tazke sa traja vybrali po skalach, kym kazatel s mladsim synom a otcom hostujuceho studenta isli kluatejsou a lahsou trasou. Zrazu sa po svahu zvalil obrovsky kus skaly. Reuben, ktory isiel prvy sa len bezmocne prizeral, ako skala pada vedla neho, odrazi sa a dopadne priamo na hlavu jeho starsieho brata. Aby som skratila katastrofalny pribeh, Tom prezil vdaka Boziemu zazraku. Ma desnu frakturu lebky, otras mozgu, narazil si krcnu chrbticu, ale prezil to. Neurogchirurg nechapavo stal pri jeho posteli a krutil hlavou: nechape, ako Tom nema ziadne poskodenie mozgu, paralyzu ci ine, zial, bezne nasledky takychto nehod.
Ale Tom vie. Iba dva dni predtym odovzdal znovu svoj zivot Bohu (na mladeznickom tabore) a rozhodol sa pre misionarsku sluzbu. To Boh poslal svojich ucenikov, horolezcov z Aljasky, prave na ten svah do blizkosti Toma, aby poculi jeho vykriky a postarali sa onho, kym mohol bezpecne pristat vrtulnik Horskej sluzby.
Shore Grace, nas zbor, ihned bol na kolenach, pokryval celu rodinu, Toma, chalanov, horsku sluzbu i lekarsky personal svojimi modlitbami - a prezili sme vzacny Bozi pokoj a zazrak.

Od tej chvile sa vsetci pozerame do noveho roka s ocakavanim na velke Bozie veci a vsetko vidime z novej perspektivy: z Bozej.