Modlitba - téma roka či reálna potreba?

Ako som to už písala v jednom z prvých postov, témou roka pre Shore Grace v 2009 je MODLITBA. Najskôr to asi v každom vzbudí podozrenie - dá sa modlitba takto nanútiť ľuďom?


Tak na túto otázku sa môže človek pozrieť aj inak. Konkrétne v tomto zbore sa od januára konajú ťažké veci - prepúšťania, bankroty, takmer tragické nehody, smrteľné choroby. Navyše zbor plánuje začať bohoslužby na ďalšej lokácii a samozrejme takýto krok si tiež vyžaduje mnoho modlitieb. Takže potrieb bolo - a verím, že aj bude - viac než dosť.


Modlitba je však niečo vzácne. Čítame o nej knihy, chceme sa modliť viac, ale dajako na to nikdy nie je čas... Existujú manuály, ale napriek znalostiam chýba aplikácia ...
Asi preto, lebo modlitba nie je úloha. Modlitba nie je ani prostriedok, ako Boha prinútiť ku konaniu našej vôle a naplneniu našich potrieb. Modlitba nie je skutok na zozname, nie je krok na ceste k duchovnej dokonalosti. Modlitba je prirodzený rozhovor so živým Bohom, ktorý je vždy na príjme.


Asi pred rokom sme s manželom prežívali hlbokú túžbu spoznať Boha na úplne nový spôsob. Túžba po nových rozmeroch Jeho prítomnosti, lásky a Jeho pôsobenia cez nás. Modlili sme sa aj pred tým (samozrejme), ale chceli sme sa Ho stretnúť a tráviť s Ním čas intenzívnejšie. A vtedy to prišlo. Kamarátka (tiež kazateľka) prišla k nám na návštevu a rozprávali sme sa o našich skúsenostiach duchovného rastu. Slovo dalo slovo a samozrejme sme sa začali modliť. Prosili sme o hlad po Božom slove, smäd po Duchu svätom a o takú hlbokú vnútornú potrebu neustáleho živého kontaktu s Bohom, aby sme tomu nemohli odolať. A ako to už s Bohom "býva", naše modlitby boli vypočuté.


Po nejakom čase sme mali možnosť zúčastniť sa Cesty na Emmaus (myslím, že je o tom info na stránke českých metodistov), čo by som hodnotila ako bootcamp pre naše vystrojenie v tomto ohľade. Naše vedomie Božej prítomnosti neskutočne vzrástol a my sme radi, že sa s ním môžeme porozprávať kedykoľvek, predkladať mu všetko a všetkých, ktorých stretneme, za ktorých nám Boh láme srdce. Veríme, že toto je iba začiatok a uvidíme veľké Božie veci v blízkej a ďalekej budúcnosti.


Rozprávaš sa aj ty denne s Bohom? Očakávaš, že uvidíš Božie zásahy? Túžiš po plynutí Jeho moci a lásky cez teba každý deň? Popros ho o to ... a buď pripravený slúžiť!

Prístup ku kvalitným vedeckým časopisom

Ak ste to už čítali na "sagarue", kludne kliknite preč....

Sage online má aspoň raz do roka mesačnú akciu prístupu k všetkým svojim publikáciám zadarmo. Ak pracujete v teológii, ak vás zaujíma, čo najnovšie trápi "množiteľov kníh" (nech mi kzateľ odpustí za zneužitie jeho frázy), alebo ak vás zaujíma psychológia, archeológia ... atď. KLIK sem, zaregistrujte sa zadarmo a hneď sa môžete prehrabávať v najnovších múdrostiach sveta akadémie.
No a zíde sa to zrejme aj vtedy, ak nemáte na predplatné. Takže hor´sa na ďalšie štúdium, absolventi KETM (však to netrvá tak dlho, prečo to nevyužiť!).

churchleadership.org

Keďže sa nejako aktívnejšie podieľam na prípravách založenia dcérskeho zboru Shore Grace, na nete som naďobila na výbornú stránku. Ide o Inštitút Francisa A. Schaeffera pre rozvoj vedenia cirkvi. Stránka je plná mnohých zdrojov pre analýzu a rozvoj zborového života, smeru, cieľu cirkvi alebo zboru, ktoré - povedzme si úprimne - sa vždy zídu kazateľom, ale aj členom staršovstva, ktorým na zbore a jeho raste záleží.

Hneď na úvodnej strane je umiestnený cieľ celej stránky a inšitútu pre rozvoj: nasmerovať cirkev späť na cestu činenia učeníkov a vodcov. A táto myšlienka sa potom objavuje na stránke v rôznych článkoch ako ten hlavný dôraz a základná motivácia: vystrojiť cirkev, aby plnila svoju Bohom určenú úlohu!

"Evangelism and discipleship are perhaps the chief characteristics that most churches somehow forget. Make sure you do not forget!" (z článku Stay focused)

Ak ste v pozícii vedenia zboru, starší, laický kazateľ, či tichý modlitebník v zbore a máte na srdci rast vášho zboru, kliknite na články, ktoré vás zaujímajú a modlime sa spolu za prebudenie v našich zboroch, cirkvách a krajinách. (A ak ste našli niečo, čo vás zaujalo a chcete sa o to podeliť, zanechajte tu koment a môžeme si o tom podebatiť.)

"Všetko má svoj čas a každé počínanie pod nebom má svoju chvíľu" (Kaz 3,1)

Je to otrepaná fráza? Myslím si, že všetci občas prežívame obdobia, keď sa náš život uberá smermi, ktorým nerozumieme. Kazateľ učil, že život človeka je súčasťou niečoho väčšieho - Božieho riadenia sveta. Keby to bolo na nás, vyberali by sme si iba určité aktivity, iba určité obdobia. Ale rozvoj nášho profilu pre kráľovstvo si občas vyžaduje obľuku, odbočku...no, niekedy aj skratku.

Keby to bolo na nás, vyberali by sme si čas objímania, ale určite nie aj čas vyhýbania sa objatiu (3,5b). Radšej by sme stavali, než rúcali (3,3), radšej by sme sa smiali, než plakali (3,4). Vďaka Bohu, že to nie je na nás. Aspoň nie úplne. Boh nám dal slobodnú vôľu, možnosť rozhodovať o svojom živote. Kto však odovzal svoj život Bohu a túži sa mu podobať viac a viac každý deň, môže očakávať božie vedenie vo svojom živote, ktoré veru prináša aj to, čo by sme my teda radšej nechceli. Ale bez smutných a ťažkých období by sme nevideli cenu radosti a požehnania. Bez okúsenia rúcania by sme nežasli nad Božou mocou a budovaním niečoho nového (vrátane nášho charakteru).

Hlasujte, hlasujte, hlasujte...

To, že ja veľmi rada čítam Kazateľa, nie je pre vás asi prekvapením. Veď prečo by som tomu venovala toľko rokov štúdia, kázní a ... všeličoho? Lenže mňa by zaujímalo aj to, aký máte o ňom názor vy. Takže ma potešte, prosím vás, kliknutím v ankete vľavo na odpoveď, ktorá najviac vystihuje vašu mienku či postoj. Ceny nebudú, ale aspoň uvidím, nakoľko som mimo od "normálu" - nech to znamená čokoľvek. :)

Nabudúce: dnes som sa interdisciplinárne šprtala v teóriách o kultúre a svitlo mi dobrých pár vecí ... ale o tom až nabudúce ...

Zakladanie zboru

Už v minulom poste som spomenula, že ústrednou témou nášho zboru v toto roku je zakladanie zboru. Zrejme preto aj masívny dôraz na modlitby.

Dnes sme mali návštevu menom Chris Conrad. Je to akýsi povzbudzovač a koordinátor zakladania zborov vo Wesleyanskej metodistickej cirkvi v USA. Tu je veľmi dôležité pridať Wesleyho meno, pretože ono je zárukou, že hovoríme a evanjelikálnom prúde metodizmu. Metodisti (UMC) na Novom zélande totiž, ako aj v Amerike, sa trocha uchýlili (resp. smerujú) k liberálnym učeniam. nejdem ich rozvádzať, zrejme viete o čo ide. Teda, aby som (príliš) nemnožila slová: Chris navštívil NZ na pozvanie tunajších wesleyanov, aby nám poradil, aby nás poučil, no a hlavne aby nás povzbudil k založeniu ďalších zborov. A táto téma ma opäť chytila za srdce....

Po zhromku, kde som ho nepočula kázať, pretože som učila dorast (vrátim sa ešte k tomu), sme mali spoločný obed s ním. Pozvaná bola v podstate už spomínaná garnitúra z utorka, všetci vodcovia služieb v zbore. Napapali sme sa a Chris začal mlieť správne americky (no offend!) o svojich teóriách, osvedčených krokoch, správnom načasovaní a čo som zvlášť ocenila - o chybách, ktoré sám spravil, a z ktorých sa môžeme poučiť. Takže nasleduje pár útržkovitých myšlienok, ktoré mi stihli preniknúť do mozgu po výdatnom obede a ešte pred kávou (a to je prosím výkon!).

... podľa výskumov Southern Baptist v USA kazatelia a vodcovia zbórov plánujú založiť dcérsky zbor až keď dosiahnu 20% nárastu terajšieho zboru = teda to odďalujú. Väčšinou je to iba výhovorka.

... pre kazateľa (a staršovstvo) je myšlienka zakladania zboru vždy desivá: nutne "stratia" určitých činných a veľmi požehnaných členov - ALE my nebudujeme naše kráľovstvo, lež Božie. Bolo by viac než nepríjemné dopočúť sa v nebi, že pre naše sebectvo ďalších 100 ľudí nemohlo počúť evanjelium a rozhodnúť sa pre Ježiša Krista.

... Optimálny čas na množenie sa (otovrenia novej lokácie bohoslužieb) je niekedy medzi 50 a 125 členmi, ale najdôležiteším predpokladom preň je FUNKČNÝ TÍM SLUŽOBNÍKOV. Pod tým myslím dobre zabehané tímy pre všetky odvetvia zborovej práce. Po rozdelení zdrojov a pracovníkov tak netrpí ani jedna lokácia, o všetky ovečky je postarané. V našom zbore sa na tom pracuje práve tento rok. Vedome budujeme svoje tímy a motivujeme ďalších obdarených učeníkov, ktorí cítia byť Bohom povolaní na danú službu. Po štarte nového zboru sa tak niektorí môžu sústrediť na nové miesto, aj keď nejaký čas zrejme budeme mať svoj duchovný domov stále v materskom zbore.

... ďalšia štatistika: zbory majú najsilnejšiu evanjelizačnú fázu v procese zakladania. Vtedy sa všetko úsilie, zdroje a modlitby sústreďujú na šírenie evanjelia, pozývanie ľudí. Podľa štatistík (čo neni zákon, ale určite ukazuje tendenciu) tieto zbory za rok vyrastú o 10%, kým 10 ročný zabehaný zbor rastie ročne o 1%. Prehnané? Neviem, ale dáva to zmysel. Zbory si po čase postavia stany na Hore Premenenia a je im dobre. Zrejme nie je nemožné vykročiť z takého pohodlného systému, ale buďme realisti, je to ťažké.

... vyberanie novej lokácie pôsobenia. Tak, toto nás asi najviac zaujímalo, keďže sa už mnohí modlíme nejaký čas, aby nám Boh ukázal, kde nás potrebuje. Prestavy máme rôzne. Tak sme sa spýtali Chrisa, či nám vie poradiť praktické kroky popri modlitbách.
Odpoveď bola nasledovná. Pri výbere lokácie, treba investovať čas a dôkladne preskúmať danú štvrť (alebo niekoľko miest). Pod tým myslel napríklad zájsť za starostom, riaditeľom školy, gymnázia, a iných zodpovených činiteľov, ktorí poznajú dané miesto veľmi dobre. Treba sa ich spýtať na najväčšie potreby danej komunity. Po niekoľkých mesiach prieskumu by mal mať váš tím riadny zoznam (rozbité rodiny, kriminalita mládeže, poškolské doučovanie detí, starí ľudia, finančné poradenstvo atď.). Z neho sa potom zbor rozhodne, ktoré bude naplňovať. (Píšem to, ako keby šlo len o naše rozhodnutie, ale samozrejme myslím pod tým rozhodovanie na modlitbách.) Navyše sa vybuduje dobrý pracovný vzťah s vedúcimi osobnosťami danej oblasti, ktoré môže viesť k ich spaseniu.

Tak toľko z dnešného stretnutia.

Stretnutie vodcov zboru a planovanie

V utorok sme mali stretnutie, ktore by sme doma asi nazvali stretnutie rozsireneho starsovstva. Je zaciatok roka a bolo dobre stretnut sa a cely vecer sa venovat strategii, motivacii a modlitbam pre nas zbor. Nas kazatel je velmi zatazeny na planovanie a viziu, co mi pravdu povediac nejako nikdy neslo. Vzdy som citila, ze mi (nam ako zboru) chyba nejaky jasny smer, vizia, kde chceme byt o pat rokov. Takze jedna z veci, ktoremu sa tu ucim ohladom sluzby je strategicke planovanie.

Nas zbor ma niekolko zabehanych sluzieb, ktorych vodcovia sme s v utorok stretli. Najskor sme sa venovali celkovej strategii pre zbor, ktora sa odvija nasledovne. V rokuu 2007 bolo nasim cielom zviditelnit zbor v komunite Greenhithe, v roku 2008 sme mali v plane rozsirit nas vplyv a posobenie v komunite. Pre tento rok je planom sustredit sa na modlitebny zivot zboru a nadobudnut moc skrze modlitby - ako dolezita sucast rastu. Okrem toho ma zbor naplanovany rocny rast o 30%, ktory sa vdaka Bohu naplni, ba aj prekona, rok co rok. Pan pridava novych clenov a zachranuje ludi v nasom okoli.

Podla teorii zakladania zborov vraj je najlepsim casom zalozenia dalsej "pobocky" zboru, alebo dcersky zbor v rozpati 50-120 clenov. Aj nas zbor sa preto rozhodol, ze v tomto roku zacneme s vecernym zhromazdenim na novej lokacii na North Shore. Je to obdobie nadsenia a ocakavania, aj ked samozrejme sa vzdy najdu taki, ktori su proti, alebo ktori sa nechcu zucastnit podobnej veci. Ale takych nas Boh stvoril. Nie su vsetci vizionari (nastastie, hehe). V kazdom pripade je to pre mna zaujimava skusenost - vidiet, zazit zakladanie zboru v akcii. Niezeby som z toho nemala zapocet, ci mozno aj skusku (?) na skole... ale toto je ine. Pred piatimi rokmi sa zalozil nas zbor v Greenhithe a uz prechadzame do fazy rozdelenia a sirenia nasho vplyvu.

Po planovani sme si dali spolocnu veceru a presunuli sa do obyvacky pozriet si motivacnu prednasku z Global Leadership Summit. Bola to prednaska o tom, ako mat a ako si zachovat "to", co zbory cini uspesnymi a rastucimi. Zadefinovat to "to" je dost tazke, nejde iba o pritomnost Ducha svateho. Konkluzia by bola mozno "schopnost alebo mozno ochota byt napojeny na Boha a schopnost rozlisenia jeho vole, jeho smernic a pozehnania". Neviem, ci je to teraz jasnejsie ... ale asi vsetci, ktori sme uz mali na starosti a zodpovednosti nejaku sluzbu alebo cely zbor, to asi chapeme. niekedy o tom napisem cely post, lebo si myslim, ze to moze posluzit aj inym sluzobnikom.

Perspektiva

Rok 2009 je v nasom zbore rokom modlitby. A tento rok sa skutocne zacal s enormnymi tazkostami a pripadmi, ktore nas masivne tlacili na kolena. Uplne prvym pripadom bol samozrejme efekt globalnej krizy na pracovny trh Noveho Zelandu. Ludia rad-radom stracaju pracu a nijako nemozu najst dalsiu. Aky je dovod? Ja nie som ani ekonom, ani psycholog, ale osobne si myslim, ze je to nasledkom novozeldskej paniky, ak nie hysterie ohladom globalnej recesie. Predsa sa nemoze z jedneho tyzdna na druhy zastavit kazda stavba, obnova infrastruktury - a to bez varovnych signalov, nejakej predohry.

Dalsia udalost asi tyzden po Novom roku bola takmer tragicka nehoda kazatelskej rodiny. Kazatel so synmi a este jednou rodinou zasli do hor na jednodnovy vylet. Chalani si vybrali tazsiu trasu, tazke sa traja vybrali po skalach, kym kazatel s mladsim synom a otcom hostujuceho studenta isli kluatejsou a lahsou trasou. Zrazu sa po svahu zvalil obrovsky kus skaly. Reuben, ktory isiel prvy sa len bezmocne prizeral, ako skala pada vedla neho, odrazi sa a dopadne priamo na hlavu jeho starsieho brata. Aby som skratila katastrofalny pribeh, Tom prezil vdaka Boziemu zazraku. Ma desnu frakturu lebky, otras mozgu, narazil si krcnu chrbticu, ale prezil to. Neurogchirurg nechapavo stal pri jeho posteli a krutil hlavou: nechape, ako Tom nema ziadne poskodenie mozgu, paralyzu ci ine, zial, bezne nasledky takychto nehod.
Ale Tom vie. Iba dva dni predtym odovzdal znovu svoj zivot Bohu (na mladeznickom tabore) a rozhodol sa pre misionarsku sluzbu. To Boh poslal svojich ucenikov, horolezcov z Aljasky, prave na ten svah do blizkosti Toma, aby poculi jeho vykriky a postarali sa onho, kym mohol bezpecne pristat vrtulnik Horskej sluzby.
Shore Grace, nas zbor, ihned bol na kolenach, pokryval celu rodinu, Toma, chalanov, horsku sluzbu i lekarsky personal svojimi modlitbami - a prezili sme vzacny Bozi pokoj a zazrak.

Od tej chvile sa vsetci pozerame do noveho roka s ocakavanim na velke Bozie veci a vsetko vidime z novej perspektivy: z Bozej.

... videl som pod slnkom (Kaz 3:16)

Kniha Kazateľ (Stará zmluva) je pre mňa zvlášť blízka. Najskôr kvôli svojej triezvosti a reálnemu pohľadu na svet. Momentálne je pre mňa aj živobitím, keďže o nej píšem svoj doktorát.

Tento blog je však nie len o ňom a nie len o mne. Ako kazateľka, ktorá sa na určitý čas "zastavila" na Novom zélande, samozrejme pozorujem krajinu, ľudí a dianie okolo seba. Preto je tento blog aj o tejto krajine a o veciach, ktoré tu prežívame. Na rozdiel od nášho rodinného blogu tu však ide o iný rozmer - duchovný? subjektívny? postrehy viery? Uvidíme. Boh nás poslal na toto miesto nie náhodou. Prežívame tu jeho blízkosť, vedenie a ochranu zreteľnejšie ako kedykoľvek a kdekoľvek predtým. Tento blog je mojou reflexiou toho, čo som videla pod slnkom...