"Všetko má svoj čas a každé počínanie pod nebom má svoju chvíľu" (Kaz 3,1)

Je to otrepaná fráza? Myslím si, že všetci občas prežívame obdobia, keď sa náš život uberá smermi, ktorým nerozumieme. Kazateľ učil, že život človeka je súčasťou niečoho väčšieho - Božieho riadenia sveta. Keby to bolo na nás, vyberali by sme si iba určité aktivity, iba určité obdobia. Ale rozvoj nášho profilu pre kráľovstvo si občas vyžaduje obľuku, odbočku...no, niekedy aj skratku.

Keby to bolo na nás, vyberali by sme si čas objímania, ale určite nie aj čas vyhýbania sa objatiu (3,5b). Radšej by sme stavali, než rúcali (3,3), radšej by sme sa smiali, než plakali (3,4). Vďaka Bohu, že to nie je na nás. Aspoň nie úplne. Boh nám dal slobodnú vôľu, možnosť rozhodovať o svojom živote. Kto však odovzal svoj život Bohu a túži sa mu podobať viac a viac každý deň, môže očakávať božie vedenie vo svojom živote, ktoré veru prináša aj to, čo by sme my teda radšej nechceli. Ale bez smutných a ťažkých období by sme nevideli cenu radosti a požehnania. Bez okúsenia rúcania by sme nežasli nad Božou mocou a budovaním niečoho nového (vrátane nášho charakteru).